FAKTY O GASTROINTESTINÁLNYCH OCHORENIACH NIE SÚ CELKOM NEVINNÉ!

Ochorenia gastrointestinálneho (gi) traktu ako dyspepsia, gastroezofageálna refluxná choroba pažeráka (GERD), peptická vredová choroba (PVCH), infekcia h. pylori, ezofagitída, syndróm dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome) a pankreatitída, patria medzi bežné a nákladovo náročné ochorenia, ktoré sú stále poddiagnostikované a ich skutočná záťaž je ťažko vyčísliteľná.

GERD je stav vyvolaný patologickým spätným návratom (regurgitáciou) obsahu žalúdka späť do pažeráka. GERD patrí spomedzi ochorení GI traktu k tým s najväčšou prevalenciou, ktorá sa pohybuje na úrovni 10 – 30 %^1-3.

24 % pacientov s GERD má pritom každodenné príznaky pálenia záhy, čo je hlavný príznak tohto ochorenia, 43 % z nich 1- až 2-krát za týždeň. Je známe, že väčšina pacientovs nevysvetliteľnými tráviacimi ťažkosťami má potiaže dlhodobo, a len asi polovica vyhľadá lekársku pomoc.Typické príznaky ako pyróza a regurgitácia

sú len špičkou ľadovca. Extraezofageálne symptómy GERD ako napríklad

astma, chronický kašeľ a laryngitída, sú stále „kameňom úrazu“ pri diferenciálnej

diagnostike spomínaných ochorení. Výskyt GERD sa pritom popisuje u 82 % pacientov s bronchiálnou astmou, u 50 % pacientov s nekardiálnou bolesťou na hrudníku a u 78 % pacientov s chronickým zachrípnutím.

Hoci väčšina astmatických pacientov s GERD má typické príznaky refluxu, približne 40 % ich nemá. GERD významne znižuje produktivitu práce až o 26 % naprieč Európou⁵. Má väčší dopad na kvalitu života ako ostatné bežné ochorenia (Graf 1).

Gerd má väčší dopad na kvalitu života ako ostatné bežné ochorenia⁶.

Neliečená GERD môže mať za následok vznik erózií na sliznici a viesť k vážnym komplikáciám, niektoré z nich ako Barretov pažerák, rakovina, aj život ohrozujúcim⁶.

Z prieskumu zdravotného stavu tráviacich ochorení naprieč Európou publikovaného v roku 2014 vyplýva, že GI a pečeňové ochorenia sú zodpovedné za približne jeden milión úmrtí každý rok naprieč celou Európou vo všetkých vekových skupinách a sú spojené so značnou chorobnosťou a nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Najvyššia miera mortality viac ako 15 % je v Maďarsku, Taliansku a Poľsku a naopak, najnižšia hodnota menej ako 5 % je v Dánsku, Fínsku a Švajčiarsku⁹.

Cieľom liečby GERD je rozpoznanie príznakov, dosiahnutie vysokej miery remisie pri erozívnej ezofagitíde, zníženie výskytu komplikácií, ako aj zlepšenie kvality života pacientov a zníženie nákladov na liečbu ochorenia. Pilierom liečby je popri nefarmakologických opatreniach terapia inhibítormi protónovej pumpy (IPP). V kontrolovaných klinických štúdiách sa potvrdila vysoká miera úľavy od symptómov GERD a zhojenie ezofagitídy vo viac ako 80 % pacientov už po 4-týždňovom trvaní liečby⁶.

Skúšobné použitie IPP sa odporúča aj na liečbu mimopažerákových príznakov GERD. Od roku 2018 prebieha na Slovensku vzdelávací projekt Svätopluk, ktorý podporila aj Slovenská spoločnosť všeobecných praktických lekárov (SSVPL), a ktorého ambíciou je zlepšiť diagnostiku a manažment acidopeptických ochorení na Slovensku. Zdôrazňuje tiež, že len spolu sme nezlomní, a že dôležitú úlohu v celom liečebnom procese a dosiahnutí cieľov liečby našich pacientov zohrávajú ako všeobecní lekári, špecialisti ako napríklad gastroenterológovia, pneumológovia, ORL atď., ale i zdravotné sestry. K dnešnému dňu sa do tohto projektu zapojilo viac ako tisíc lekárov rôznych špecializácií a zdravotných sestier.

ZÁVER

GERD je časté chronické ochorenie, ktoré pri zanedbaní alebo neadekvátnej liečbe významne znižuje kvalitu života pacientov a môže viesť k vážnym komplikáciám, potenciálne i život ohrozujúcim. Včasná diagnostika a liečba je preto kľúčová, čomu napomáha aj iniciatíva projektu Svätopluk, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o tomto ochorení a zlepšiť kvalitu diagnostiky a manažmentu spomínaného ochorenia a jeho komplikácií.

Literatúra:

1. Haag S et al. Management of reflux symptoms with Over-the-Counter Proton Pump Inhibitors: Issues and proposed guideline. Digestion 2009; 80(4): 226-34
2. Dent J, El-Serag HB, Wallander MA, Johansson S. Epidemiology of gastro-oesophageal reflux disease: a systematic review. Gut 2005; 5(54): 710-17.
3. Hershcovici T. Fass R. Gastro-oesophageal reflux disease-beyond proton pump inhibitor therapy. Drugs 2011; 71(18): 2381-9
4. Tytgat GN, McColl K, Tack J et al. New algorithm for the treatment of gastro-oesophageal reflux disease. Aliment Pharmacol Ther. 2008; 27(3): 249-56.
5. 44. Metodický list Ústrednej komisie racionálnej farmakoterapie a liekovej politiky MZSR. Manažment a racionálna farmakoterapia dyspepsie. November 2007
6. 37. Metodický list Ústrednej komisie racionálnej farmakoterapie a liekovej politiky MZSR. Racionálna liečba refluxovej choroby pažeráka. Apríl 2005
7. Mastronade JG, Anthonisen NR, Castro M, et al. Efficacy of esomeprazole for treatment of poorly controlled asthma. N Engl J Med 2009; 360:1487–1499
8. Dean BB, Crawley JA, Schmitt CM, et al. The burden of illness of GERD: impact on work productivity. Aliment Pharmacol Ther 2003;17:1309–17. 2. Johnson DA. Medical Therapy of GERD: current state of the art. Hosp Pract. 1996;31(10):135-9, 143-4, 147-8.
9. Roberts SE, Samuel DG, Williams JG et al. Survey of digestive health across Europe: Final report. Part1: The burden of gastrointestinal diseases and the organisation and delivery of gastroenterology services across Europe. United European Gastroenterol J 2014; 2(6): 539–543
10. Scholten T. Long-term management of gastroesophageal reflux disease with pantoprazole. The Clin Risk Manag. 2007; 3(2): 231–43.
11. Katz PO, et al. Guidelines for the diagnosis and management of gastroesophageal refluc disease. Am J Gastroenterol 2013;108:308-8.
12. Hunt R, Armstrong D, Katelaris P et al. World Gastroenterology Organisation Global Guidelines: GERD Global Perspective on Gastroesophageal Reflux Disease. WGO 2015; 1-37