Kliešťová encefalitída psov

Kliešťová encefalitída (Tick born encephalitis, TBE) je vzácne sa vyskytujúce infekčné vírusové ochorenie psov prenášané kliešťami. Ochorenie je charakterizované klinickými príznakmi svedčiacimi o poškodení nervového aparátu.

Etiológia

Kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus zoonotickej kliešťovej encefalitídy rodu Flavivírus z čelade Flaviviridae. Popisujú sa tri podtypy: európsky, sibírsky a podtyp Ďalekého východu. Vírus je prenášaný Arthropodami a to predovšetkých kliešťami Ixodes ricinus. V endemických oblastiach je uvedeným vírusom ohrozený predovšetkým človek, ale infikovať sa môžu aj psi. Niektorí autori však u nich predpokladajú nižšiu citlivosť na vírus v porovnaní s človekom. Uvádza sa, že ohrozené sú najmä psi s oslabeným imunitným systémom.

Patogenéza

Infekcia sa vyvíja v centrálnom nervovom systéme formou ťažkej diseminovanej meningoencefalitídy (roztrúsený zápal mozgu) s predilekčným postihnutím šedej hmoty. Ochorenie však zasahuje aj do miechy a z toho dôvodu histologický obraz zodpovedá generalizovanej polioencefalomyelitíde (zápal mozgu a miechy).

Klinické príznaky

Ochorenie má často akútny priebeh, pričom klinické prejavy ochorenia sú variabilné a vo väčšine prípadov končia úhynom psa. Inkubačná doba sa uvádza 2 – 3 týždne. V počiatočnom štádiu sa objavuje horúčka (až 41° C), nechutenstvo, zvýšená agresivita, plachosť alebo naopak apatia. Neskôr sa objavujú príznaky postihnutia nervového aparátu a to poruchy chôdze, ataxia, čiastočné alebo úplné ochrnutie končatín (tetraparéza až tetraplégia) a svalové kŕče (myoklonia). Poruchy funkcie hlavových nervov sa manifestujú poruchami očí (strabizmus, nystagmus, slepota), ochrnutím nervu vagus alebo aj stratou citlivosti v oblasti hlavy.

Diagnostika kliešťovej encefalitídy u psov nie je jednoduchá, nakoľko uvedené klinické príznaky môžu sprevádzať aj iné ochorenia ako sú psinka, besnota, Aujeszkeho choroba a granulomatózna meningoencefalitída. Diagnostika zahŕňa: 1. hematologické vyšetrenie krvi charakterizované leukopéniou, lymfopéniou a monocytózou; 2. vyšetrenie cerebrospinálneho moku s nálezom zvýšeného počtu leukocytov a mononukleárnych buniek a zvýšenej koncentrácie proteínov (typické indikátory pre encefalitídu); 3. sérologické vyšetrenie krvi na dôkaz protilátok. V prípade úhynu je pre stanovenie diagnózy dôležité histopatologické vyšetrenie mozgového tkaniva.

Terapia kliešťovej encefalitídy je iba symptomatická. Aplikujú sa sedatíva, antikonvulzíva, na prevenciu sekundárnych bakteriálnych infekcií antibiotiká. U psov, ktorí prekonali klinickú formu choroby, je rekonvalescencia zdĺhavá a vyžaduje si obdobne ako u ľudí aj intenzívnu fyzikálnu terapiu.

Nakoľko ide o ochorenie s prevažne fatálnym následkom a v súčasnosti neexistuje vakcína proti kliešťovej encefalitíde určená pre psov, dôležitá je účinná prevencia. Tá zahŕňa dôkladnú kontrolu psa po návrate z vychádzky a predovšetkým pravidelné používanie antiektoparazitárnych preparátov.

INSERT FYPRYST BANNER