Návrat do života s agomelatínom

Rodinná anamnéza:

V rodine bez psychiatrickej záťaže. Nikto z príbuzných sa neliečil u psychiatra. Matka, 82-ročná, žije v spoločnej domácnosti s pacientkou, ktorá sa o ňu stará; starostlivosť je pre ňu niekedy náročná, avšak zvláda ju. Otec zomrel vo veku 80 rokov v roku 2016 na pľúcnu fibrózu. Staršia sestra a brat sa psychiatricky neliečia, rodinné vzťahy sú v rámci možností relatívne dobré.

Osobná anamnéza:

Pacientka sa dlhodobo lieči pre bronchiálnu astmu, je sledovaná imunoalergológom. Úraz hlavy s bezvedomím ani epilepsiu neudáva. V minulosti podstúpila amputáciu krčka maternice (rok si presne nepamätá). Na iné závažné somatické ochorenia sa nelieči.

Psychiatrická anamnéza:

Od roku 2019 je liečená pre úzkostno-depresívnu poruchu. V minulosti vystriedala viaceré psychofarmaká, stabilizácia liečby bola dosiahnutá koncom roka 2020 nasadením agomelatínu, ktorý užíva doposiaľ.

Sociálna anamnéza:

Je vydatá viac ako 30 rokov, manželstvo hodnotí ako dobré. Má dvoch synov – mladší je študentom architektúry na STU, starší ukončil štúdium IT (FEI) a žije samostatne. S manželom bývajú v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti žije aj jej matka. Pracuje viac ako 25 rokov ako kontrolórka kvality vo výrobnej firme. Udáva konflikty s nadriadeným, ktoré boli impulzom k vyhľadaniu psychiatrickej pomoci.

Lieková anamnéza:

Bilastín, salbutamol, montelukast, vitamín B6, agomelatín (od roku 2020 doposiaľ), bromazepam príležitostne.

Výsledky vyšetrení:

Kontakt je nadviazateľný, pacientka odpovedá adekvátne, s miernymi latenciami. Je správne orientovaná. Spolupracuje, avšak koncentrácia je znížená. Zrakový kontakt nadväzuje a udržiava. Mimika je chudobnejšia, prítomný úzkostný výraz v tvári. Vedomie je lucídne. Psychomotorické tempo je mierne nepokojné. Prítomná afektívna labilita. Nálada subdepresívna až depresívna, prechodne s úzkosťou. Znížená frustračná tolerancia. Vnímanie je intaktné. Myslenie koherentné, bez bludnej produkcie a suicidálnych ideácií, prítomné pocity somatopsychickej insuficiencie. Hypohedónia, hypobúlia, hypoprosexia a hyposomnia. Významný pokles aktivity v domácom prostredí a narušenie sociálneho fungovania. Prítomné pocity menejcennosti vyplývajúce zo životnej situácie. Obraz dekompenzácie v afektívnej oblasti.

Priebeh ochorenia a liečba:

Pacientka bola v úvode liečby nastavená na štandardne používané antidepresíva – spočiatku escitalopram, následne sertralín, venlafaxín a duloxetín. Uvedené liečivá netolerovala, najčastejšie udávala bolesti hlavy, pokles libida, palpitácie a zhoršenie spánku. Napriek liečbe dochádzalo k prehlbovaniu ťažkostí, pričom v popredí klinického obrazu dominovali hypobúlia a hypohedónia. Pacientka vyjadrovala nespokojnosť so životom, uvažovala o ukončení pracovného pomeru, čo bolo sprevádzané pocitmi beznádeje vo vzťahu k budúcnosti.

Po vzájomnej dohode a po realizácii pečeňových testov bol do liečby nasadený agomelatín. Už pri nasledujúcej kontrole pacientka udávala absenciu nežiaducich účinkov, čo hodnotila veľmi pozitívne. Postupne dochádzalo aj k významnému zlepšeniu v prežívaní – začali ju opäť tešiť bežné činnosti, viac sa zapájala do rodinných aktivít a od zámeru ukončiť pracovný pomer upustila. Došlo k zvýšeniu sebavedomia a lepšiemu zvládaniu záťažových situácií v pracovnom aj domácom prostredí.

Diskusia a záver:

Hedónia a vôľové mechanizmy predstavujú základné piliere fungovania človeka v rodine, pracovnom prostredí aj v medziľudských vzťahoch. Ich narušenie v zmysle hypohedónie a hypobúlie vedie k významnému obmedzeniu každodenného života a často predstavuje dôvod vyhľadania psychiatrickej starostlivosti. Aj v tomto prípade išlo o pacientku s výrazným narušením uvedených funkcií.

Kazuistika poukazuje na limitácie štandardne používaných antidepresív u časti pacientov, najmä z hľadiska tolerability a vplyvu na kvalitu spánku a sexuálne funkcie. V tomto kontexte sa ukazuje význam individualizovaného prístupu k liečbe.

Nasadenie agomelatínu predstavovalo v danom prípade kľúčový terapeutický krok – nielen pre jeho priaznivý tolerančný profil, ale aj pre jeho účinok na cirkadiánne rytmy, spánok a následne aj na afektívne prežívanie a motiváciu. Liečba viedla k ústupu hypohedónie a hypobúlie, obnove funkčnosti pacientky a zlepšeniu kvality života.

Ako pacientka opakovane uvádza, došlo k „návratu do života“ – opätovne začala prežívať radosť, realizovať dlhodobo odkladané aktivity a efektívnejšie zvládať záťažové situácie. Tento prípad tak ilustruje, že agomelatín môže predstavovať vhodnú a účinnú terapeutickú alternatívu najmä u pacientov s dominujúcimi poruchami spánku, anhedóniou a zníženou motiváciou, ako aj u tých, ktorí netolerujú štandardnú antidepresívnu liečbu.